najkrasnejsie zviera na svete

Jutského koňa, ťažké dánske plemeno, chovali na Jutskom poloostrove od nepamäti. V 12. storočí bol vojenským koňom, ktorý sa vyznačoval robustnou stavbou tela a dokázal nosiť rytiera v zbroji a prekonávať ťažkosti na výpravách. Pôvod: Od jutského koňa sa odvodzuje nemecký šlezvický kôň. Pri tomto plemene sa používala dánska krv až do 20. storočia. V určitých etapách svojho vývoja jutského koňa krížili s clevelandským yorkshirským kočiarovým koňom. Ale prevládajúci vplyv mal Oppengeim LXII., tmavoryšavý suffolský kôň (pozri str. 32 ), dovezený do Dánska roku 1860. Aj dnes sa suffolský, jutský a šlezvický kôň veľmi podobajú. Najdôležitejšou krvnou líniou jutského koňa je Oldrup Munkedal, jeden z mnohých potomkov Oppenheima LXII. Vlastnosti: Veľká vytrvalosť a výnimočne poslušná povaha robia z jutského koňa ideálneho koňa pre záprah a poľnohospodárske práce. Mechanizácia nanešťastie spôsobila pokles počtu tohto najsympatickejšieho a najatraktívnejšieho chladnokrvníka. Stále ho však používajú v mestách na prácu v ťahu a oceňuje sa jeho ochota pracovať. Jutské kone tiež vídať na výstavách koní a príležitostne pri obrábaní pôdy. Výška: 150-160 cm